už mi nezostalo nič len smútok
Čakala som ho nadruhej strane prechodu a on sa bez rozmýšľania pohol ku mne. Chcela som na neho zakričať nech nejde, no bolo neskoro zrazili ho.
Šofér sa ani nezastavil len zdrhol. Pribehla som k mojej láske a pohladila ho po líci. Ten kamión mu prešiel kolesami rovno cez hruď.
Pohli sa mu pery. On ešte žije.
,,Láska, všetko bude dobré."
,,Prepáč mi to že odchádzam."
,,Nie ty neodchádzaš!!!" kričala som na neho cez slzy. No bolo to márne lebo už odišiel.
Potom tam pribehli sanitkári a pokúšali sa ho oživiť.
Márne.
Pred očami som mala scénu spred týžňa keď sme spolu sedeli pri Dunaju a on mi sľuboval že ma neopustí, nikdy.
Zvalila som sa na zem a začala plakať.
,,Sľúbil si to." pošepkala som ticho vetru.