On je môj neberte mi ho. Prológ
Stála som tam otočená mu chrbtom a plakala- vedela som že je tam, no nemohla som prestať plakať. Premenil sa- cítila som to. On sa nerád premieňa, no musel ak sa chcel niečo spýtať.
,, Ublížil ti niekto?“ Spýtal sa vo svojej ľudskej podobe.
,,Hneď ho zabijem! “ povedal zo zreteľným vrčaním v hlase.
,,Nie vĺčik môj, to som len na ostrý tŕň stupila.“ Upokojila som svojho vlka.
Svojho vlka milujem, rodičia ma mu vydali keď som bola ešte malinká, je malé dievčatá ak od neho niečo ľudia chcú. Vtedy ľudia v osade potrebovali vyhnať démona, ale môj vĺčik ma nezabil- zaľúbil sa do mňa, viem znie to kruto že zabíja malé dievčatá, ale ja sa ho nesnažím zmeniť (je strašne tvrdohlavý).
Opäť sa premenil na vlka. Pritisol si sa ma k sebe a pozorovali sme spolu nočnú oblohu. Svojho vlka by som nikdy nevymenila.
No nevedela som čo ma všetko čaká.
tajomstvo
(Adminka, 30. 12. 2011 22:52)