lovkyňa 4. kapitola
,,Takto sa mi odvďačuješ za záchranu?" spýtal sa s úškrnom.
,,Prepáčte nevedela som že ste to vy." povedala som a trochu zahanbene som zložila nožík.
,,To je v poriadku som rád že sa vieš brániť."
,,Pri ostatných elfoch je mi to aj tak na nič."
,,Nesadneme si?"
Sadli sme si a rozprávali sa. Ja smo sa čudovala, lebo mama mi vždy hovorievala aké sú ľudia bezcitné stvorenia a teraz? Možno niesú až taký zlý... Je krástne tu byť s ním. Rozpráva mi o živote ľudí kde sú si z mužmi ženy rovnoprávne.
,,Nechceš sa tam ísť pozrieť?" spátal sa ma.
,,To by ste pre mňa spravili?"
,,Vizerá to tak že ťa trápy tento život."
Rozvzlykala som sa mu tam.
,,Keď si pomyslím aký život ma čaká- raz si ma v lese nájde dáky elf s ktorým budem čakť dieťa ktoré mi buď vezmú alebo bude mať taký život ako ja. Ja chcem byť slobodná."
Pritúlil si ma ksebe a ja som mu vzlykala na hrudi. Lepšie som si ho obzrela- Je opálený, má hnedé vlasy a oči a výraznú čeľusť- takýto elfovia niesu. Páči sa mi viac ako elfovia.
Zdvihla som hlavu a pozrela mu rovno do očí aj on sa pozrel do tých mojich. Jeho tvár sa priblížila a on ma pobozkal.
xD
(Seelia, 2. 1. 2012 18:38)