Enkeli Sota
Armáda veľká stála na kraji lesa. Na čele muž stál. Tvár mu krutý úsmev zdobíl v ruke oštep pripravení. Čierne vlasy viali mu vo vetre, silnú postavu napätú mal očakávaním. Jednu zvláštnosť mal ten muž. Padol z oblohy. Keď po páde vstal a vykročil svet vojny zahájil a on sa cítil štastný. Teraz stojí tam kde chcel byť. Na čele armády. Sivo-modré oči uprel zrazu na mužov čo vyšli z lesa a jeho krutý úsmev sa rozšíril. Zdvihol oštep, rozprestrel krídla a vykročil. Muži jeho armády sa pohli za ním. Za padlým anjelom.